Macko

Láska Má mnoho podôb, mnoho definícií, mnoho prejavov, mnoho tvárí. Veľakrát poteší, veľakrát zarmúti, mnohokrát zraní. Dáva silu vstať, ale dokáže aj človeka jeho posledných síl zbaviť. Premieňa chmúrne dni na jasné, dokáže zastaviť čas, mení nemožné veci na bežné, pekné na krásne a zo smutných robí veselé. Dáva človeku zmysel života, ale vie vyvolať pocit, že človek svoj zmysel stratil. Jedným slovom premieňa tvár na neopísateľnú krásu, jedným slovom dokáže privolať dážď sĺz. Láska je najcennejším darom Boha človeku, bez ktorého nevieme žiť. Každý jeden z nás potrebuje cítiť, že je niekým milovaný. Potrebujeme cítiť, že niekomu na nás záleží, že niekto o nás stojí, že je niekto, kto bude pri nás keď budeme plakať a bude nám utierať slzy, že nás niekto objíme, aby sme sa necítili tak strašne osamelo a že keď sa začneme smiať, niekto sa začne s nami. Potrebujeme vedieť, že existuje osoba, ktorá nás vypočuje keď potrebujeme hovoriť, ktorá poradí, keď sami nevieme a ktorá poteší, keď vidí, že nás smútok tlačí k zemi. Potrebujeme niekoho, kto nás bude mať rád, niekoho, kto nás bude ľúbiť. Potrebujeme cítiť lásku. Láska je našim spolujazdcom na ceste životom. Je našim najlepším učiteľom, ale i najvernejším žiakom. Je našim otcom, našou matkou i naším dieťaťom. Sprevádza nás každý deň, drží nás za ruku a vedie chodníkom radosti i trápenia. Ukazuje nám svoju krásnu tvár, rozpráva príbehy, na ktoré v našom jazyku nenájdeme vhodné slova a ktoré môžu byť povedané iba rečou bozkov. Jedným objatím povie viac ako tisíc slov a jedna jej slza v sebe nesie príbeh, ktorý možno počúvať celé dni. Lásku možno prejaviť veľa spôsobmi. Používame slová, vkladáme do každého z nich jej maličký kúsok a spájame ich tak, aby spolu vytvorili krásny obraz. Šepkáme si ich, perom ich prezrádzame papieru, kropíme ich slzami, vkladáme do nich radosť a nádej. Láska má ale i veľa iných prejavov. Slzy rodičov nad narodeným dieťaťom, vrúcne objatie dvoch priateľov, úprimná modlitba starenky za svoje vnúčence, alebo čo i len bageta podaná špinavému žobrákovi. Má však i svoje bolestivé stránky. Nikto nedokáže ublížiť viac, ako človek, ktorého milujete. Sme slabí a často padáme. Sú chvíle v našich životoch, kedy na lásku pozabúdame, robíme veci, ktoré neskôr ľutujeme a ubližujeme tým, ktorým hovoríme, že ich milujeme. Zabíjame lásku, pochovávame ju a dávame priestor nenávisti a bolesti. Padneme do prachu a nevieme sa z neho postaviť. Láska nás však neopúšťa ani v tejto chvíli. Berie nás na svoje ruky a dvíha nás, aby sme mohli v našom živote pokračovať. Hnev a nenávisť sa nás snažia spútať a držať nás v prachu a špine, ale láska vždy vyhrá. Vyhrá, pretože je v nás. Je našou súčasťou, máme ju hlboko v srdci a tam sa prach ani špina nikdy nedostanú. Láska vždy vyhrá, pretože nikto nedokáže odpustiť viac, ako človek, ktorý miluje. Vďaka nej dokážeme odpustiť tým, čo nás ranili a vďaka nej sa dokážeme postaviť opäť na nohy, nadýchnuť sa a ísť ďalej. Láska má obrovskú cenu. Dokážeme o nej rozprávať, dokážeme o nej písať, radi o nej počúvame a nevieme bez nej žiť. Len ju nezabudnime prejavovať. Milý úsmev, priateľské gesto, darovaný kvietok, poďakovanie za pripravenú večeru, krátka modlitba pred spaním, objatie blízkej osoby, podaná ruka, odpustenie a šanca na nový začiatok, úprimný bozk za domáce práce, budíček o hodinku skôr a príprava raňajok. Niektoré z toho sú iba maličkosti, ale neverili by ste ako veľmi dokážu prejaviť lásku. Maličkosti, ale s veľkou silou. Nezabudnime teda lásku prejavovať, nezabudnime, že je v nás a že ako ju prijímame, musíme ju aj šíriť. A uvidíte, že náš svet bude hneď krajší.